Aegean Sailing Rally 2009

Medzinárodná regata „Aegean sailing rally“, ktorá prvýkrát štartovala v roku 1964, patri k najstarším a najprestížnejším regatám v Grécku. Už tradične začína v Aténskom prístave Faliron a po etapách postupne putuje naprieč búrlivým Egejským morom so zastávkami na malebných slnkom rozpálených gréckych ostrovoch. Trať sa každoročne mení, avšak ostrov Samos, ktorý sa nachádza až pri tureckých brehoch, zostáva nemenný a práve tam pretekárov čaká najväčšia sláva.
Mierne znechutení ustavičným hašterením sa organizátorov českých a slovenských regát sme sa rozhodli zmeniť terén a vyrazili za vetrom a slnkom do rozpálených Atén, kde štartoval 46 ročník tradičnej Gréckej regaty „Aegean Sailing Rally“ . Na regatu sa prihlásilo 45 lodí, ktoré sa rozdelili do skupín podľa hendikepu. V Aténach sme si požičali desaťročnú loď Sun Fast 37 s Milarovou hlavnou plachtou, genuou 1,2 a dvoma spinakrami , upravili ju na pretekársky variant a v pondelok 17. júla sme sa postavili na impozantnú štartovaciu čiaru, ktorej jeden koniec tvorila vojenská námorná loď Averof s organizátormi na palube. Táto loď s nami putovala počas celých pretekov a obzvlášť nám spríjemňovala plavbu pri tureckých brehoch.
Faliro –Siros (90 Nm)
Po veľkolepom štarte, ktorý sprevádzali vrtuľníky a lode s novinármi a fanúšikmi, sa celá flotila v slabom vetre vydala popri pobreží na juhovýchod. Nepravidelné závany vetra z pevniny sa striedali s bezvetrím a až s príchodom noci sme sa dostali na otvorené more, kde vietor trochu zosilnel. Avšak nadránom znova stíchol, flotila sa rozdelila na niekoľko skupín, tie čo zostali pri pobreží využili rannú brízu a neskôr termický vietor z ostrova a okolo poludnia dorazili do cieľa. My sme boli medzi tými, čo využili termiku a prví priplávali na Siros. Bolo to naše prvé víťazstvo - trochu nečakané, ale dodalo nám silu a motiváciu do ďalších etáp.Oslavy na ostrove nemali konca – kraja . Obyvatelia z celého ostrova sa zišli na veľkom námestí vydláždenom bielymi kameňmi, kde bolo pripravené pódium na oslavu víťazov. V našej posádke súťažil aj najlepší český spevák Dán Hůlka, ktorý na preplnenom námestí zaspieval prekvapenému publiku prekrásnu áriu. Potom nasledovali „choriatiky“, „saganaky“, “tzatziki“, skrátka všetky možné grecké dobroty, hojne zalievané miestnym bielym a červeným vínom, na preplnených stoloch v malých tavernách. No museli sme sa krotiť, lebo na druhý deň nás čakal tvrdý „race“ ,kde sme mali svoje víťazstvo obhájiť.
Siros – Leros (94 Nm)
Druhá etapa štartovala za silného severného vetra „meltemi“, ktorý za noc stihol poriadne rozvlniť Egejské more. Plavili sme sa mierne na východ, s bočným vetrom a burácajúcimi vlnami, až tri metre vysokými. Postupne sa menili a refovali plachty, vietor v poryvoch dosahoval 50-uzlovú rýchlosť a kormidelníci sa snažili surfovať na vlnách. Rýchlosť na GPS ukazovala 12-uzlové VMG. No podvečer pri západe slnka vietor trochu utíchol a otočil sa od západu. Prišiel čas na spinakr . Po západe slnka sa vietor stočil naspäť od severu a rozfúkal sa s novou silou. Zmena bola taká rýchla, že sme nestihli dať dolu spinakr a ocitli sa v neovládateľnom „spinoute“. Týmto nepodareným manévrom sme v porovnaní s prvou loďou stratili dvadsať minút, čo nás presunulo na 5. miesto v etape.
Aj Leros srdečne vítal pretekárov, veľký ceremoniál s jedlom, pitím, syrtaky...No my sme urobili bojovú poradu, pripravili loď, opravili a preukladali plachty, laná, opravili všetky poškodenia a zavčasu šli spať, pripravujúc sa na tretiu etapu, ktorá mala viesť ostro na sever proti vetru a vlnám ku kľúčovému ostrovu Samos.