Palagruža – cesta za výzvou

Volvo Ocean Race, Vendee Globe, Minitransat – úžasné výkony posádok a osamotených moreplavcov. Video zábery lodí prebíjajúcich sa obrovskými vlnami, tváre námorníkov plné odhodlania a odvahy, výkony na hranici ľudských síl! Tieto zábery nevyhnutne vyvolávajú úvahu: „Dokázala by som to?“ Všetko vydržať, nevzdať sa a bojovať! Plavba na Palagružu bola jednoduchou a rýchlou možnosťou to vyskúšať aspoň v malom. Idea sa zrodila pred niekoľkými rokmi, no musela sa dočkať svojho času.
Kaťa
„Šla by som s tebou“- v jednom momente Kaťa Křelinova zmenila moje snívanie na reálny zámer. Nuž, presne podľa vesmírneho scenára: na správnej ceste sa stretávajú správni ľudia. Lepšiu parťačku som si nemohla priať. Skúsená námorníčka, perfektná jachtárka, pohodový a nesmierne pracovitý človek. Vďaka nej naša cesta dostala športový ráz a po prvé zazneli slová „rekord“ a“ modrá stuha“.
Pretek „Modrá stuha“ založili podľa vzoru anglických moreplavcov dvaja nadšenci Frenky (PeterMosný) a Krejson (David Križek), úspešní pretekári a najväčší propagátori námorného jachtingu u nás. Modrá stuha sa začína v bráne medzi ostrovmi Žirije a Mažirina, ovíňa sa okolo Palagruže a víťaznou mašľou sa zviaže naspäť pri Mažirine. Štart kedykoľvek, s čímkoľvek, na čomkoľvek. Žiadne dôkazy, iba lodný denník a gentelmentske chovanie. Zatiaľ najlepší čas drží posádka lodi Bohémia Express (23h, 52min).
„Modrá stuha“ dala našej plavbe pretekársky rozmer a prinútila nás úplne inak uvažovať. Už sme sa nepripravovali na pohodlnú plavbu ale na tvrdý pretek.
Správne načasovanie.
Predpoveď hlásila silnejúci južný vietor, známy ako „Jugo“ a museli sme v priebehu 5 dní vybrať najoptimálnejšie počasie. Na Palagružu nastúpať proti ešte slabému Jugu, so silnejúcim vetrom sa vrátiť naspäť a keď príde avizovaná 50 uzlová víchrica, „čušať“ v bezpečí chorvátskej mariny.
Mali sme v dispozícii len 5 dní, ktoré ešte skrátili nečakané nepríjemnosti. Vo Frankfurte sa mi stratila batožina, ktorá obsahovala kompletné námorné oblečenie, mapy, harnessy a GPS. Všetky obchody v Chorvátsku boli kvôli “dušičkám“ zatvorené a my sme zostali odkázané len na sušené figy na stromoch a starý jahodový džem zo Zokyho chladničky. A Kaťa mala za sebou jednu bezsennú noc. Povodne sa nám zdalo, že strácame drahocenný čas, avšak neskôr sa ukázalo, že počkať sa oplatilo. Jugo sa upokojilo a na prípravu sme mali teplé, slnečné, priam letné počasie.
Zoran Lazič alias Zoky nám poskytol loď a pomohol ju pripraviť na plavbu pre dvojčlenú posádku. Loď First 47.7 mala uspôsobené refovanie rovno z kokpitu, jednu elektrickú vinšňu a autopilota. So všetkým ostatným sme si museli poradiť tradičným spôsobom. Zoky a Jirka Liška, kapitán teamu Alusail – dvaja úžasní chlapíci, ktorí mali pochopenie pre netradičnú osobnú výzvu, sa stali aktívnymi účastníkmi a našimi anjelmi strážnymi počas celej plavby.
Po obede, 2. novembra, sme vyplávali z mariny Kremik smerom k ostrovu Mažirina, vzdialenému 10 námorných míľ. Večer bol prekrásny, žiarivé slnko sa odrážalo od pokojnej hladiny a pomaly sa klonilo k horizontu. A my sme očarené krásou a pokojom vdychovali plnými dúškami vlhký morský vzduch a mlčky, každá po svojom, prijímali do seba prírodnú krásu.
Po ceste sme tréningovo zrefovali hlavnú plachtu, pripravili všetky laná, plachty, uvarili špagety, čaj do termosky a zakotvili v malej náveternej zátoke na Žirije, vyčkávajúc na vietor, ktorý mal prísť po zotmení.