Redakce Reklama Kontakty
online Regata
Minitransat
Russian section
Články / Rubriky
Rychlé hledání

KUBA. Jardin de la Reina.

21. 2. 2009, Inna Václavová


Strana 1/5
 
Pandorina skrinka v kráľovninej záhrade.

V najlepšom havanskom hoteli „Nacional de Cuba“ je rušno. Čašníci vo frakoch s podnosmi naloženými lahodnými chladivými kokteilmi sa s gráciou preplietajú medzi hosťami a turistami, ktorí sa prišli pokochať jednou z mála zachovalých „hrdostí“ Havany. Obrovský hotel s farebnými freskami a mramorovými schodmi je otočený k nádhernej záhrade, kde v tieni paliem s výhľadom na morský záliv posedávajú dámy a páni v bielom plátennom oblečení, kožených mokasínach a štýlových klobúkoch.
Hotel Nacional je ako oáza bohatstva, priťahujúca všetkých, no hlavne miestnych Kubáncov, pre ktorých bol ešte prednedávnom vstup do akéhokoľvek hotela zakázaný. Po tom ako sa Fidel Castro stiahol z veľkej politiky a moc prevzal jeho brat Raúl, prišla Kuba k „ veľkým zmenám“. Kubánci teraz môžu legálne vstúpiť do hotela a vlastniť mobil. Avšak tieto „veľké zmeny“ sú pre obyčajného Kubánca bezvýznamné, lebo mobil alebo nápoj v hotelovom bare si tu môže dovoliť málokto.
Havana
Havana je mesto paradoxov. Z jednej strany spiace mesto, kde sa od 50-tych rokov zastavil čas, no z druhej strany kypiace životom a mestským ruchom. Je to mesto prekrásnych schátralých budov a nezmyselných panelákov, starých amerických automobilov a smradľavých ruských „žigulíkov“, veľkolepých cintorínov a zanedbaných štvrtí pre obyvateľstvo. Je to mesto smogu, muziky, karnevalu, pestrej zmesi obyvateľov, mesto rumu, cigár a potulných umelcov. Len v samotnom srdci starej Havany, ktorá je za pomoci medzinárodných organizácií zrekonštruovaná a kde sa nachádzajú tie najdrahšie butiky a reštaurácie, je ticho. Iba sem-tam počuť strunu smutnej gitary, odbíjanie veľkých hodín na starom námestí, kde pri vyrezávaných dubových dverách kláštora každý deň posedáva starý Kubánec s obrovskou cigarou v ústach, pripravený za jedno peso pózovať fotografom.
Cesta na juh
Náš autobus uháňal trojprúdovou diaľnicou na juh. Po okrajoch cesty sme míňali transparenty „Kuba - ostrov slobody“, „Bránime socializmus“, „Vlasť alebo smrť“, míňali sme vozíky poháňané koňmi, veľké skupiny stopujúcich Kubáncov, nelegálnych predavačov potravín, postavajúcich pri ceste a predbiehali kamióny, prerobené na autobusy nadoraz narvanými cestujúcimi. Trojprúdovka bola takmer prázdna, len niekedy sme museli brzdiť kvôli zatúlanému koňovi v protismere alebo kŕdľu veľkých vtákov mrchožrútov, pochutnávajúcich si na mršine na ceste. Okolo nás plynuli nekonečné priestory s červenou úrodnou pôdou a skrotenou džungľou. Avšak pôda sa tu obrába málo, lebo súkromné podnikanie tu nie je povolené a kolektívne poľnohospodárstvo nefunguje.